Strach u psov

EN Mnoho chovateľov a psíčkarov má problém so strachovým chovaním svojho psa. Psík doma sebavedomý, odvážny a hravý sa za istých podmienok mení na ustráchané, vodítko ťahajúce šteňa

EN

Psi majú často krát strach z konkrétnych vecí, či prostredí. Mnoho psíčkarov si s týmto problémom nevie rady a  veľa krát svojím prístupom psovi skôr škodia ako pomáhajú

 

Pes prejavmi strachu dáva najavo vôľu sa podrobiť, neistotu, strach z poranenia a pod.. Všetky typy strachu u psov ovplyvňuje viacero faktorov, ako je genetika, socializácia, okolie, vzťahy s ostatnými psami, vek, výchova, choroba a pod.. 

 

Poďme si najprv niečo povedať o príčinách strachu u psov:

 

Zlý proces vštepovania (nedostatok skúseností v rannom štenacom veku) –  najkritickejšie obdobie je medzi 3.  až 12. týždňom života, kedy je potrebné šteniatko zoznamovať z mnohými vecami z okolia a domácnosti.  Napríklad ak šteniatko nemá dostatočný kontakt s ľudmi, bude s nimi v budúcnosti mať horší vzťah, ako šteňa ktorý tento styk malo. Je pravdepodobné, že ak sa štemiatku v tomto veku nedostane potrebnej opatery, strachu z cudzích ľudí, hromadnej dopravy, mestského ruch a pod. sa už nikdy nezbaví. Viac o vštepovaní sa dočítate ak kliknete sem.

Nepríjemný zážitok – ak pes prekoná v priebehu svojho života, hlavne v štenacom veku nejakú traumu, je pravdepodobné, že v budúcnostibude reagovať strachovo na podobný podnet. Ak napríklad šteňa zbyje niekto cudzí s klobúkom na hlave, tak na ľudí s klobúkom v budúcnosti bude reagovať negatívne. Alebo ak prekoná pes autonehodu, len veľmi nerád bude zas sadať do auta. Strach môže vznikať aj postupne, napríklad častým trestaním, opakujúcimi sa nepríjemnými zvukmi a pod. Čím viac pre psa nepríjemných konkrétnych skúseností zviera zbiera, tým aj jeho strach rastie.

Neúmyselné posilovanie strachu majiteľom – majitelia psov regujú často krát zle na prejavy strachu svojich psov a tým v nich nechtiac vypestujú strach, ktorý by inak nevznikol. Keď sa pes niečoho preľakne, reakcia psíčkarov je často krát chlácholenie, chcú odpútať psa pamlskom, hladkajú ho a ukľudňujúcim hlasom  utešujú. To je ale veľmi zle. Všetkými takýmito prejavmi vlastne psa odmeňujeme za jeho strach, dávame mu na javo, že skutočne sa bolo čoho báť.  A tako psíčkari naučia psa báť sa v danej situácii, navyše si pes môže myslieť, že sa v nej bojíte aj vy. Takže sa bude pes  za pána skrývať, bude ťahať vodítko nevedno kam, len preč z toho mieta, bude sa triasť a kňučať.

 

Ako si so strachom poradiť?

 

Mnoho krát už so stachom nespravíme nič, môžeme sa len preventívne vyhýbať stimulom. Pokiaľ sa pes bojí napríklad zvuku autobusu, ktorý sa pohýňa zo zastávky, voľte trasu prechádzky tak, aby ste s týmto neprišli do styku. Pokiaľ sa pes bojí konkrétnej veci, je možné že pri  častejšej konfrontácii sa jeho stach bude ešte viac prehlbovať.  Metóda vyhýbania sa stimulu stachu môže byť  len dočasná,  praktikuje sa počas terapie a výcviku.

 

Niektorí majitelia psov skúšajú vystavovať psa stimulu stachu.  Takáto terapia sa nazýva flooding. Je to vlastne vystavenie zvieraťa stimulu strchu v najväčšej podobe a nepretržite, pokiaľ pes nezačne prejavovať zmenu chovania. Lekcia sa nesmie ukončiť predčasne, malo by to skôr negatívny účinok. Napríklad ak sa pes bojí veľkého davu ľudí, tak si s ním majiteľ sadne do centra mesta na lavičku, kde je koncentrácia ľudí veľká. Táto metóda môže byť naozaj účinná, ale iba za istých podmienok. Ak psa budeme vystavovať takýmto stimulom na krátko a často, je pravdepodobné, že sa jeho stach ešte viac prehĺbi. Je potrebné psa vystaviť stimulu na niekoľko hodín a vtedy budeme úspešný. Táto metóda je na čas veľmi náročná. Tiež môže strach u zvieraťa v danej chvíli prerásť v paniku a agresivitu, aj keď ju dovtedy majiteľ u psa nepozoroval. 

 

Pri zvládaní stachu je potrebné, aby sa majiteľ choval primerane v daných situáciách. Väčšinou netreba nasadzovať žiadnu terapiu, len sa treba správať správne pri prejave strachu psa. Keď ste na prechádzke a pes prejaví strach, musíte sa chovať prirodzene. Pokračujte v chôdzi v nezmenenom rytme a smere, neskáňajte sa k nemu, nechlácholte. Robte ako že ste si nevšimli ani stimul ani strach psa. Pokiaľ pes ťahá zo strachu vodítko, či už späť alebo dopredu, nechce pokračovať v ceste a zastaví, trhnite ním pár krát, nedovoľte mu sa takto chovať. On strach prekoná a pána bude nasledovať. Musíte jednať abosútne autoritatívne a netolerujte psovi tieto prejavy. Nenechajte sa obmäkčiť, uškodíte psovi.

 

Stach sa dá prekonať, aj keď zbadáte stimul včas. Táto metóda sa volá „metóda včastného zásahu." Ak sa napríklad blíži chlapec na skateboarde a váš pes sa toho bojí (ešte chlapca nezbadal), zamestnajte ho nejako, dajte mu urobiť pár cvikov, odmente ho za ne pamlskom, ažpokiaľ stimul neprejde. Pokiaľ sa ale aj tak začne báť, neodmeňujte ho pamlskom, posilní to jeho strach. Toto robte len keď ste skuotočne včas zbadali stimul. 

 

Podobná je aj Campbellova metóda „veselá rutina“. Ak sa blíži stimul, vyvoláme v psovi pozitívny pocit, aby jednoducho začal vrtieť chvostom. Napríklad sa ho začneme pýtať veci podobným tónom ako vravíme „ideme von?“, zapískame na neho obľúbenopu hračkou a pod. Skrátka na každého psa platí iný trik na nabudenie veselej nálady. Zvoľte metódu podľa povahy psa. Pokiaľ sa nabudí viac na pamlsom, voľte včasný zásah, pokiaľ sa nabudí skôr na hračku, voľte Campbella.

 

Veľa zdaru prajem.

 

Pekná definícia strachu: „Strach u psa je poznanie, že jeho kondícia a pripravenosť pravdepodobne nebude viesť k víťaztvu v boji.“